Vlastním stavebnú firmu. Nemám to ani v eseročke, som len živnostník. No darí sa celkom dobre. Mám 14 zamestnancov, veľký pozemok s administratívnou budovou, skladom, garážami a ďalšími budovami. Vlastním aj niekoľko stavebných strojov, občas si nejaké v prípade potreby prenajmem na dočasnú prácu.

Pred dvomi mesiacmi sa ale stala dosť závažná vec, kvôli ktorej som sa veľmi ľahko mohol ocitnúť niekde v Leopoldove, alebo Ilave. Práve kvôli tým mojim krásnym stavebným strojom. Aby som to upresnil, väčšina tých strojov má vyše 15-20 rokov, takže si asi viete prestaviť, v akom stave môžu byť. Áno, presne – v katastrofálnom. Do teraz ale slúžili bez väčších ťažkostí, akurát si častejšie vyžadovali údržbu a opravy.

Mám dva staré nakladače. Jeden z nich bol pred tými dvoma mesiacmi akurát v garáži, pretože akosi štrajkovala hydraulika a jeden zo zamestnancov to mal opraviť. Musel sa dostať pod lopatu, no a len pár sekúnd predtým, ako sa chcel pustiť do práce, sa lopata uvoľnila, oddelila sa od nakladača a celou svojou váhou padla na zem. Keby tam ten zamestnanec vtedy bol, tak by už vlastne asi nebol. A čo myslíte, kto by za to niesol zodpovednosť? No predsa ja. Preto som si hneď povedal, že to takto ďalje proste nejde.

Ešte v ten istý deň som si sadol za počítač a hľadal nový nakladač. Okrem neho som sa ale rozhodol aj pre nový vysokozdvižný vozík a v ponukách bazárov som našiel aj nejaké novšie, málo používané rýpadlá. Jeden nový nakladač a vysokozdvižný vozík už mám, rozmýšľam ešte nad nejakým rýpadlom.

Chce to síce ďalšie väčšie investície, no to riziko, ktorému sa dennodenne vystavujem mi za to nestojí.