Ako som sa búrky bál

Naša sedemročná dcéra sa odjakživa strašne bojí búrok. Keď sa nejaká dovalí, tak je úplne mimo. Vždy si niekam zalezie a snaží sa pred ňou skryť. Darmo jej hovorím, že kým je dnu v dome, tak sa jej nemôže nič stať. Vždy sa ju snažím aspoň trošku utešiť, no väčšinou márne. Jej strach je proste veľký.

Minule sa ale stala zaujímavá vec. Taký malý paradox. Počas poslednej búrky, ktorá nebola práve najpokojnejšia, som už bál dokonca aj ja sám. Môj strach mi ale spôsoboval stav našej strechy. Máme totiž škridlovú strechu a spomínaná – posledná búrka sa na nej riadne vyzúrila. Odlupla nám dokonca zo strechy škridly. Nebolo ich veľa, no takto to nemôžeme nechať. Mám pocit, že to bude stále horšie a najlepšie by bolo asi vymeniť komplet celú strechu, no to je dosť finančne náročné. Strešné krytiny dnes nie sú vôbec lacné.

No, uvidíme, čo budeme robiť. Celá nová strešná krytina asi neprichádza do úvahy, takže spravíme aspoň čiastočnú opravu. Som zvedavý, či sa môj strach z búrok bude naďalej stupňovať a budem sa nakoniec skrývať spolu s dcérkou, alebo oprava na nejaký čas problém so starou strechou oddiali.